Ahojte všetci moje meno je Denis Šajgalík (Dendo) a teraz by som vám chcel priblížiť ako som sa s volgami stretol ja.
Naša prvá volga prišla do rodiny už v roku 1988 keď sme ju zachránili od kovošrotu. Bola to volga 24 hráškovej farby – síce musela prejsť úplnou generálkou a z pôvodného auta ostal iba podvozok ale stálo to za to. Dostala indenor motor s obsahom 2,3l, sivý kabát, sedadlá z tatry 613, dvere z volgy 2410 a zadné svetlá z 3102-ky. Robila nám radosť až do roku 1998 – vtedy zasadla rodinná rada a rozhodla o tom, že namiesto vyvárania „starej“ volgy sa kúpi volga ďalšia – tentokrát už čistokrvná 2410 z okresného úradu. Pôvodne tam mal ísť motor zo sivej ale ako každý rodičia ani tí moji nezniesli detský plač a z pôvodného plánu dať sivú na smetisko sa upustilo a v roku 2000 išla ku klampiarovi, ktorý ju dal opäť dokopy. Dve volgy nám stačili asi tak 3 roky. Vtedy sme totiž začali zhánať plastovú masku na 2410-ku a chlapík, čo ju mal na volge povedal, že masku dá za 2000sk, ale celé auto za 5000sk. Padlo rozhodnutie a domov sa viezla už 3. sestrička (ktorá mimochodom ešte stále čaká na vyváranie).
V lete 2004 sa do našej pozornosti dostala vtedy ešte krémová 2410-tka s peugeoťáckym motorom a päťstupňovou prevodovkou – tiež to nebolo až také ľahké, lebo mala úplne pokrčený zadný blatník a čelo, no toto sme boli ochotní prehryznúť a navyše – keď sa už menil blatník tak aj prahy a následne biely lak. Rok na to prešla ďalšou prestavbou, ktorá spočívala v namontovaní subwoofra, dvd a všetkého, čo k tomu patrí. No ani týmto sa môj príbeh nekončí, pretože odkedy som sa zviezol na volge 3110, ktorú mi požičal podobne „postihnutý“ člen Metallika, som opäť nemohol pokojne spať a bolo mi jasné, že pri čísle 4 to neskončí. Cez leto 2008 sme s brašulom našli na internete inzerát na predaj volgy 3110 2,3i so splynovačom. Už asi ani nemusím písať, čo nasledovalo ďalej – kúsok papierovačiek a zakrátko sa hrdila popradskými číslami. Táto kočka je zas písana na môjho taťka – člena 010 Jána Šajgalíka, ktorý v hlavnej miere je zodpovedný za moju diagnózu a preto sme sa s brašulom dohodli, že naša vlajková loď bude plávať pod jeho členským číslom.
Ešte by som chcel dodať, že z časových a kapacitných dôvodov som bol donútený sa jednej kočky vzdať – ale zas, išla len o pár kilometrov ďalej k jednému super chalanovi, môjmu kamarátovi (a už aj členovi klubu – č.021) Mišovi alias Džamalcovi, pri ktorom sa bude mať ako v bavlnke. (aspoň dúfam =) )
