Náš klub je určený pre ľudí trpiacich záľubou a neskutočným obdivom k všetkým automobilom ruskej automobilky GAZ. Náš klub na členskej báze združuje výhradne majiteľov týchto automobilov. Vznikli sme ako prvý klub na Slovensku zaoberajúci sa exkluzívne touto značkou.
Tomáš Lipka, prezident klubu ( gazklub@gazklub.sk )

Denis „Dendo“ Šajgalík

GAZ Volga 24, GAZelle, Volga 2410, Volga 3102

Ahojte všetci moje meno je Denis Šajgalík (Dendo) a teraz by som vám chcel priblížiť ako som sa s volgami stretol ja.

Naša prvá volga prišla do rodiny už v roku 1988 keď sme ju zachránili od kovošrotu. Bola to volga 24 hráškovej farby – síce musela prejsť úplnou generálkou a z pôvodného auta ostal iba podvozok ale stálo to za to. Dostala indenor motor s obsahom 2,3l, sivý kabát, sedadlá z tatry 613, dvere z volgy 2410 a zadné svetlá z 3102-ky. Robila nám radosť až do roku 1998 – vtedy zasadla rodinná rada a rozhodla o tom, že namiesto vyvárania „starej“ volgy sa kúpi volga ďalšia – tentokrát už čistokrvná 2410 z okresného úradu. Pôvodne tam mal ísť motor zo sivej ale ako každý rodičia ani tí moji nezniesli detský plač a z pôvodného plánu dať sivú na smetisko sa upustilo a v roku 2000 išla ku klampiarovi, ktorý ju dal opäť dokopy. Dve volgy nám stačili asi tak 3 roky. Vtedy sme totiž začali zhánať plastovú masku na 2410-ku a chlapík, čo ju mal na volge povedal, že masku dá za 2000sk, ale celé auto za 5000sk. Padlo rozhodnutie a domov sa viezla už 3. sestrička (ktorá mimochodom ešte stále čaká na vyváranie).

V lete 2004 sa do našej pozornosti dostala vtedy ešte krémová 2410-tka s peugeoťáckym motorom a päťstupňovou prevodovkou – tiež to nebolo až také ľahké, lebo mala úplne pokrčený zadný blatník a čelo, no toto sme boli ochotní prehryznúť a navyše – keď sa už menil blatník tak aj prahy a následne biely lak. Rok na to prešla ďalšou prestavbou, ktorá spočívala v namontovaní subwoofra, dvd a všetkého, čo k tomu patrí. No ani týmto sa môj príbeh nekončí, pretože odkedy som sa zviezol na volge 3110, ktorú mi požičal podobne „postihnutý“ člen Metallika, som opäť nemohol pokojne spať a bolo mi jasné, že pri čísle 4 to neskončí. Cez leto 2008 sme s brašulom našli na internete inzerát na predaj volgy 3110 2,3i so splynovačom. Už asi ani nemusím písať, čo nasledovalo ďalej – kúsok papierovačiek a zakrátko sa hrdila popradskými číslami. Táto kočka je zas písana na môjho taťka – člena 010 Jána Šajgalíka, ktorý v hlavnej miere je zodpovedný za moju diagnózu a preto sme sa s brašulom dohodli, že naša vlajková loď bude plávať pod jeho členským číslom.

Ešte by som chcel dodať, že z časových a kapacitných dôvodov som bol donútený sa jednej kočky vzdať – ale zas, išla len o pár kilometrov ďalej k jednému super chalanovi, môjmu kamarátovi (a už aj členovi klubu – č.021) Mišovi alias Džamalcovi, pri ktorom sa bude mať ako v bavlnke. (aspoň dúfam =) )